O ďalší krok dopredu
Málo si uvedomujeme tú prevratnú zmenu, ktorou ako ľudstvo prechádzame. Za posledných 200 až 250 rokov sa ľudská spoločnosť zmenila do nepoznania v porovnaní s tisícročiami predtým. Predstavuje to rovnako kvalitatívny posun, ako keď sme prešli od života lovcov a zberačov k poľnohospodárskej civilizácii. Teraz žijeme v tretiu etapu / epochu civilizácie.
1.etapa Lovci – zberači
Prvou etapou boli tí lovci – zberači. Nepočetné skupiny migrujúce hore dole po zemi. Bez pevného centra. Bola to v istom zmysle rovnoprávna spoločnosť. Všetci v skupine sa poznali, vodcom bol niekto, kto sa roky osvedčil v manažovaní skupiny. Ženy a muži si boli rovnocenní, rovnako pracovali, rovnako hladovali, rovnako utekali. Napriek malému počtu a obrovskému priestoru sa skupiny aj tak klbčili. Lebo viac zvere, viac plodov v istých oblastiach, tieto „revíry“ robili atraktívnejšie ako iné. Ale boje boli zriedkavé a viac sa oplatila nebojovať ako bojovať. Straty sa nahrádzali dlho a ťažko. Strata nebola len smrť, ale aj zranenie, ktoré vypojilo člena z fungovania. A zdrojov bolo málo a človek mal len minimálnu nadprodukciu, ktorá by umožnila prekryť obdobie nefunkčnosti.
Neschopnosť získať z okolia viac energie ako sa dalo nazbierať a uloviť limitovala počet členov, morálku a svetonázor. Božstvá boli početné, rôznorodé. Kontakt so ostatnými skupinami zriedkavý, takže zosúladenie nebolo ani možné ani potrebné. Detí bolo málo, lebo gravidita a starostlivosť vypojovala ženu z účasti na práci. Muž tak musel pracovať hneď za troch. Našťastie komunita si navzájom pomáhala, takže to bremeno neniesol len jedinec, pár “ postihnutý“ dieťaťom.
2.etapa Poľnohospodárstvo
Druhá etapa – poľnohospodárska, prišla z poznatkom schopnosti zabezpečiť energetické zdroje v omnoho vyššej kvalite a množstve – pestovaním plodín. To zaviedlo pevné miesta, koniec migrácie. Lenže získať dostatok plodín bola namáhavá práca. Všetko bolo na „ručný“ pohon. Obrobenie pôdy vyžadovalo väčší počet ľudí, počet, ktorý vysoko prevyšoval limity migrujúcej skupiny. Tento efekt nárastu populácie súvisel už priamo z usadením sa.
Ľudia usadení „produkujú“ viac potomstva automaticky. Ako príklad si môžeme zobrať rómsku populáciu. Kým kočovali, počet potomstva bol limitovaný – „len toľko koľko sa zmestí do koča“. Upevnenie na konkrétne miesto okamžite viedlo k „nadprodukcii“ potomstva. Bola to radikálna zmena štýlu života, neboli pripravení na túto zmenu. „Cigánsky problém“ padá celý na hlavu sociálnym inžinierom, ktorí predpokladali, že stačí zmena prostredia a zázračne sa zmenia charakteristiky spoločenstva. Tento trend je stále badateľný aj dnes, keď sa „idealistickí“ (a hlúpi) sociálni inžinieri domnievajú, že stačí zmena podmienok a zázračne okamžite príde k prerodu spoločenstva (migranti). Nie, spoločenstvo pokračuje desaťročia (možno aj dlhšie) v kultúrnych trendoch ako za „starých čias“. Akurát, že stará kultúra v nových podmienkach vedie k bizarným “ nežiaducim účinkom“. A nie, nie je to rasistický pohľad. Platí to pre všetko ľudstvo. Napokon aj Slováci sú rovnakým dôkazom tejto tézy. Storočia xenofóbie, uzavretosti („cudzie nechceme, svoje si nedáme“), ktoré pomohli prežiť a udržať si identitu, spolu s kultúrou feudálneho zriadenia sa ukazujú ako tragicky limitujúce v zmenených podmienkach globálneho sveta. Prevzatie novej kultúry, nových (pre skupinu) mechanizmov existencie je dlhodobé, ale prebehne rovnako u každej skupiny. Lebo pod pigmentom sú základy identické bez rozdielu.
Ale späť k poľnohospodárstvu. Starostlivosť o polia vyžadovala množstvo „strojov“, čiže ľudí. Nielenže sa množili „automaticky“ a bolo teda potrebné zvyšovať výnos plodín, tak aj väčší výnos (plodín = energie) viedol k nadprodukcii členov komunity.
Došlo k radikálnej zmene podmienok a po desaťročiach (storočiach) aj radikálnej zmene kultúry. Starozákonné choďte a množte sa dostalo nový obsah – produkcia nových ľudí- strojov sa stala imepratívom. Kto zanedbával produkciu, páchal hriech na spoločenstve. To viedlo k pohľadu na ženu ako producentovi detí a homosexualite ako hriechu.
Spoločnosť sa rozdelila na 3 časti: vládnucu vrstvu, poľnohospodárov a vojakov.
Množstvo ľudí žijúcich na jednom mieste vyžadovalo organizáciu, hierarchiu. Vodcovia sa oddelili od zbytku. Na rozdiel od predchádzajúcej etapy už ich priamo nikto nepoznal alebo len úzky okruh, ich schopnosti sa presunuli do abstraktného pojmu „manažment spoločenstva“, prestala teda byť možnosť posudzovať ich podľa rovnakých kritérií ako zbytok skupiny. Abstrakcia moci sa odrazila aj kultúrne. Moc bolo potrebné zdôvodniť a náboženstvo zohralo významnú úlohu. Zabezpečovalo rešpekt k vládnej moci na podklade „vôle bohov“ alebo priamo zboštením vodcu.
Náboženstvo
Náboženstvo nebolo vytvorené za týmto úmyslom ako sa niekedy domnievajú marxisti. Náboženstvo odráža abstraktnosť našej mysle. Pátranie po transcendetalite, hľadanie zmyslu, útechy v utrpení, snahu pochopiť svet.
Ak sa teda „povýšilo“ do štátnej kultúry nebolo to preto, že apriori zdôvodňuje moc človeka, ale naopak jeho limity a odkázanosť na priazeň božstiev – popisuje moc božstiev nad ľudským osudom. Stalo sa tak preto, že to bola jediná abstraktná idea (zbierka ideí) dostupná ľuďom. Tak je celkom samozrejmé, že na vysvetlenie abstrakcie moci vládnej vrstvy sa použila jediná abstrakcia, ktorú ľudia poznali. A zároveň zboštilo človeka – namiesto tajuplných božstiev, skrývajúcich sa v stromoch, kríkoch, riekach udelilo moc nad ľudským osudom človeku. Čína a Egypt (ale aj Nemecko a Rusko) sú krásne príklady zbožštenia vodcu. (Aj keď v Číne – sú to múdri ľudia – vymysleli isté východisko – vládca sa dal zosadiť keď „stratil podporu nebies“, reálne však disponoval „božskou“ mocou).
Náboženstvo splnilo nielen túto úlohu, ale aj úlohu organizátora spoločenstva, dodanie spoločného cieľa (dôležitý moment vzájomnej kultúrnej dôveryhodnosti) a aj pocit, že trpieť tu a teraz má zmysel a odmena bude „neskôr“. Chránilo ľudí pred ich vlastnými impulzami, limitami. A s dobou sa stalo aj zdrojom udržiavania a šírenia znalosti, priam zdravovedy. Napokon mnohé postupy majú celkom vedecky racionálne jadro – obriezka, nekonzumácia prasiat, resp hovädzieho dobytka (parazitózy), atď. V západnej civilizácii ( blízkovýchodno – severoafricko – európska) došlo ku kulturálnej zmene až s príchodom kresťanstva, ktoré jednoznačne oddelilo vodcu – človeka od transcendetality Boha (medzičasom už len jedného). Aj keď aplikácia v praxi bola eufemisticky povedané nedokonalá, tak tento moment má stále dôležitý kultúrny dopad.
Keďže jedným z pilierov náboženstva bola snaha zabezpečiť kultúrnu kontinuitu, tak je prirodzené, že náboženstvá reagujú veľmi pomaly na meniace sa podmienky – držia sa ako kliešť základných ideí. A to do takej miery, že radšej budú v záujme udržania stability a kontinuity donekonečna obhajovať zjavné bludné a mylné predstavy, ktoré sú vedomostne prekonané. Napr. kresťanský pohľad na vek Zeme, vesmír atď. Odporcovia evolúcie nemajú žiaden iný zmysel svojho pretrvávania ako bezduché úzkostné obavy, že s pádom jednej prekonanej predstavy sa rozpadne systém ako celok. Do istej miery majú pravdu, nakoľko kresťanský antropocentrizmus je hodne potláčaný, ak nie priamo evolučnou teóriou vyvrátený a v mnohej miere tvorí základ reálnej ideológie, napriek tomu, že tak pekne podporuje tie dôležité základné idey kresťanstva – skromnosť, pominuteľnosť a potrebu spolupráce a nutnosť transcendentality v čase. Ale evolučná teória (rovnako ako Keplerova slnečná sústava) je narcisticky zraňujúca.
Poľnohospodári a vojaci
Viac ľudí znamenolo viac hladných krkov a nutnosť väčšej produkcie a viac produkcie znamenalo väčšie lákadlo pre ostatné ľudské skupiny. Zrazu nebolo kam ujsť. Bolo treba brániť polia, ľuďostroje, sýpky. Tak sa vyformovala druhá najpočetnejšia skupina – vojaci. Konflikty na rozdiel od prvej epochy pribúdali, stávali sa masívnejšie a krvavejšie. My a oni dostalo iný zmysel. Identita, príslušnosť k skupine sa stala omnoho významnejšou. Abstrakcia identity zaviedla národy. Keďže cesta k prežitiu je energeticky náročná, tak ľudia hľadajú skratky. Jednou skratkou je prísť a obrať iného o jeho produkciu. To je lákavá možnosť, ktorá dostáva úplne iný charakter v tejto etape. Už netreba sa báť o jedinca, jedinec je surovinou, nahraditeľnou veľkovýrobou “továrňami na deti”, teda ženami (stačí si len pozrieť nacistický pohľad na túto tému, ktorý veľmi úprimne a bez pozlátka rieši ženy ako producentky budúcich pracovníkov a vojakov). Takže je technicky možné takéto konflikty viesť. A nie sú to vládcovia, ktorí ženú nevinný dobrý ľud na jatky. Naopak sú to sami ľudia, ktorí sa pre vidinu “lacného” zisku sami ženú do náruče smrti. Keďže človek je komplikovaná bytosť vznik legiend, abstrakcií zmyslu, napr. vojenskej cnosti – “česť zomrieť za národ” je samozrejmým spreivodným javom. Je to aj osobne krajšie, než ísť niekam s tým, že pokradnem a polúpim (také barbarsky vikingské). Naopak pocit morálnej nadradenosti a nutnosti pokántriť iných ľudí na základe “civilizačnej potreby” dodáva väčšie a dlhšie odhodlanie a “chráni” pred prirodzenými mechanizmami odporu k svinstám a neľudskostiam.
3. etapa Abstrakcia
S technologickým rozvojom nadprodukcia umožnila jednak zbohanúť ľudstvu v dovtedy nepredstaviteľnej miere, ale aj úplne rozvrátila tisíce rokov starý model poľnohodpodárskeho modelu. Zrazu nebolo potrebné väčšinu populácie udržať na pôde a aj tak bol dostatok produkcie. Dokonca bol významne väčší než kedykoľvek predtým. Väčšina populácie sa najprv vrhla na získavanie energetických zdrojov (napr. uhlie) a na výrobu strojov. Ľudia sa presunuli z polí do baní a tovární. To kompletne zmenilo spoločnosť. Manželstvá prestali existovať vo forme celodennej spoločnej aktiviy na poli, deti prestali vyrastať s otcami. Matky ostávali doma s deťmi. Ale len na chvíľu, lebo nové “polia” – továrne obrali deti aj o matky. Rozvoj školstva nebol len výsledkom civilizačného vzostupu, ale riešením nutnosti – čo s deťmi, kým sú rodičia v práci? Umožnilo to však nové a doposiaľ netušené možnosti – ideologická indoktrinácia ďaleko presiahla kvality dovtedajšej. Lebo tá prebiehala zväčša raz týždenne na hodinku v kostole. Teraz možnosť štátu mať deti od rána do večera znamenala možnosť ich vychovať podľa svojich potrieb a zmazať aj nepriaznivý vplyv rodiča. Výslefok vidíme aktuálne v USA, kde škola a rodič sa dostali do kotrárneho postavenia a školský systém má tendenciu kompletne poprieť vplyv rodiča na dieťa. Nie je to novinka. Tieto možnosti odlúčenia potomstva od rodičov s nadšením prijali ideologické režimy – formovanie od malička až do dospelosti – sa stalo úžasnou pákou despotov na vlastnú populáciu.
Nariekanie
Keď prišli stroje, tak ľudia nariekali – čože len s nami bude, načo nás bude, keď všetko porobia stroje? A stalo sa niečo? Nie. Na poliach, kde pracovalo niekoľko sto ľudí, zrazu stačí jeden, dvaja s výkonnou technikou a porobia viac ako tie stovky predtým. Teraz sme vo fáze 2 – koniec tovární. Továrne sa automatizujú, “kam len všetci pôjdu?”. Pamätá si niekto na telefonistky? Stovky, tisíce žien prepájalo hovory. Šmahom ruky boli nahradené strojmi. Kde sú tí ľudia? Presne tento posun nastane aj s továrňami. To čo robili stovky ľudí zvládne zopár jednotlivcou ovládajúcich stroje. A rovnako tak príchod umelej inteligencie.
Kam sa ľudia poberú? Nuž tam kam teraz. Do abstraktna. Nárast činností, ktoré priamo nesúvisia s produkciou potravín, strojov, výrobou je enormný. Väčšina západnej populácie pracuje na abstraktných úlohách v umelom prostredí. Veda, financie, riadenie. To všetko sú kompletne abstraktné veci, ktoré nemajú nič spoločné s historickým oberaním bobúľ, naháňaním mamutov, práci na poli a v továrni. Nadbytok energie a technológie umožnili presunúť väčšiu časť populácie do “nevýrobných” odvetví. V dôsledku to znamená, že väčšina populácie nemá vôbec zážitok čo to znamené prežiť z dopestovanej úrody. Namiesto toho sedia v kanceláriách a venujú sa abstraktným témam. Rast podniku, investície, manažment klienta. Burzový mechanizmus je pekným vyjadrením straty previazanosti so systémom starého sveta a vytvorením novej reality, kde emócie, dôvera alebo naopak nedôvera presúvajú abstraktný kapitál z jednej strany na druhú. Spojitosť s realitou síce je, ale väčšia časť tejto reality je “svojstojná” a udržiava sa sama. Podobné sa deje vo všetkých ostatných častiach života. Žijeme abstraktné reality. Reality odohrávajúce sa v našej mysli, nie v našom tele. Psychika sa stala dominantnou.
Tento prechod je rovnako bolestný ako bol prechod z lovcov na poľnohospodárov. Je väčší než bol prechod z poľnohospodárov na robotníkov. A aké zmeny a utrpenie priniesol len tento drobný krôčik z poľa za pás!
Takže žijeme v epoche abstrakcie, ale kultúrne ešte doznievajú tisícky rokov poľnohospodárskeho systému. Preto krajiny, ktoré technologickú revolúciu zažívajú dlhšie sú aj mentálne ďalej ako rurálne poľnohospodárske, feudálne spoločenstvá – stredná a východná Európa, Blízky východ, Afrika, Ázia. Sú ďalej v dobrom aj zlom v prechode do novej epochy. Ten prechod, ako každá zmena nie je a nebude ani krátky ani bezbolestný. Je to zmena na úrovni “premiestnenia kontinentov”. Bude trvať desiatky rokov, kým sa stane celoplanetárnou. Globalizácia, teda technologická možnosť celosvetovej komunikácie, prinesie výrazné zrýchlenie rozsevu zmeny. Zmeny, ktorá inak trvala stovky až tisíce rokov pri prvej na druhú epochu.
Kultúrne a evolučne nie sme vybavení na taký rýchly presun paradigmy. Preto aj ten nárast duševných porúch. Nie je to len možnosťou centralizácie na svoje ja, dostatkom času a energie, sa venovať sám sebe, ale aj prudkými, priam každoročnými zmenami zásadného charakteru. Niet istoty, niet stability, niet overených starých právd. Preto aj taký masívny vzostup konšpirácií a „bludov“.
Ja sa naviac domnievam, že zmena prostredia “naštartovala” aj mechanizmy evolúcie a okrem kultúrnych zmien sa mení aj naša biologická podstata. Nie všetkým, a to je aj dobré aj problém. Ako písali Strugackovci, sme v ére prechodu z ľudí na ľudenov. Nie každý prejde touto zmenou. A ľudstvo sa rozdelí na dve časti. Na abstraktnú a výkonnú. Ako výrazné budú rozdiely v biológii, v kultúre a v sociálnom kontexte, to je otázne, nádejné aj hrôzou napĺňajúce. Je totiž možné, že nová biologická premena – aj s pomocou technológií, posunie “klasického” homo sapiens na úroveň neandrtálca. Na nového homo globalis alebo až homo spacialis. Prechod zo Zeme smerom von bude vyžadovať a vynúti si aj biologické zmeny. Ale to je otázka skôr storočí, ak nie tisícročí.
Výzvy
Epochálna zmena, ktorej sme súčasťou pred nás kladie spoločné aj osobné výzvy.
Pojem národa mizne – nie snahou utajenej skupiny v pozadí – ale ako fyzikálny proces. Definícia nejde cez rodisko, ale cez kultúru. Byť príslušníkom národa nie je dnes definované skrz prapredkov, ale cez zosobnenie kultúry spoločenstva. Je to proces, ktorý je evidentný. Americký černoch, ktorého predkovia boli privezení v putách z Afriky, dnes napriek odlišnosti pigmentu vyznáva rovnaké kultúrne postoje ako jeho biely sused z anglikánsko nemeckými koreňmi. Nemcom môže byť človek, ktorého prarodičia prišli z Turecka v päťdesiatych rokoch. Slovákom osoba zo zjavnými ázijskými črtami. Farba pleti nie je rozhodujúca. Rozhodujúca je participácia na kultúre spoločenstva. Napätie nevyvoláva rôznorodosť fyzignómií, ale nekompatibilita kultúr. To sa utrasie. Nejako. Bohužiaľ asi nie bezbolestne. Moment prekvapenia, kedy na nás biele zuby cerí africky vyzarejúci Nemec sa stane dávno zabudnutým pocitom. Ak chceme prežiť a zachovať si vlastnú identitu, musíme sa sústrediť na pozitíva svojej kultúry, na to podnetné, čo vie byť ku prospechu jednotlivcovi, komunite aj ľudstvu. Nie na to, čo je dogmatické, xenofóbne. Lebo nás zvalcuje globalizácia a zanikneme.
Zdroj energie – hľadanie zdroja energie je nesmierne dôležité. Udržanie populácie a civilizácie je priamo úmerné energetickým zdrojom, ktoré máme k dispozícii. Uhie naštartovalo 3 etapu, ale neudrží ju. Je veľká škoda, že pod nánosom krátkozrakej ideológie sme obrovské prostriedky investovali do “zelenej” energie. Objavenie jadrovej energie malo možnosť posunúť nás výrazne ďalej. Škoda, že sme ako ľudia takí hlúpi a v období rozhodovania medzi uránovými a tóriovými jadrovými elektrárňami zvíťazili uránové. Tóriové sú bezpečné – neprodukujú jadrový odpad, lepšie sa inžiniersky stavajú, tórium je násobne ľahšie získateľné. Má len jednu chybu neprodukuje nič z čoho sa dajú poskladať jadrové zbrane. Tento moment posunul na desaťročia energetiku zlým smerom. Keby sme toľko energie nevenovali vzájomnému pochabému mávaniu palicami (ach tá dedičná blízkosť s ľudoopmi) a naháňaniu fatamorgány “zelenosti”, mohli sme už dlhšie bežať na veľmi ekologickom, dostupnom a výdatnom zdroji energie. Okrem globálneho oteplovania by to vyriešilo aj množstvo globálneho politického ochladzovania. Ale sme ako Nemci – zavrieme pre ekológiu jadro a potom spaľujeme uhlie!
Prechod do slnečnej sústavy – rozsev života nie je len naplnením vlastnej zvedavosti. Je aj naplnením imperatívu prežitia a rozšírenie života kam sa dá je dobrý spôsob ako ho zabezpečiť. Prinesie technologické a fyziologicko biologické zmeny človeka. O kultúre ani nehovoriac.
Zmena fungovania biológie – nárast ADHD, autizmu, najmä vysokofunkčných typov (asperger) je asi aj odrazom zmien prostredia. Postupne sa na týchto ľudí prestaneme pozerať ako na poruchy – možno naopak sú to známky evolučného biologického prechodu k homo globalis. Dnes však sa veľa z nich dá zahrnúť pod pojem, ktorý osobne nemám rád, ale tu je určite na mieste – neurodiverzita. Čiže mierne odlišná forma spektra “normálnosti” (pojem normálnosť je inak desivo bezobsažný). Je teda možné, že pohyby, ktoré sledujeme (transsexualizmus nového typu / transgenderizmus , explózia hraničných porúch atď) sú nielen kulturálne ideologické fenomény, ale aj príznaky biologických procesov.
Umelá inteligencia – už príchod umelej (ne) inteligencie znamená a bude znamenať výraznú zmenu v spoločnosti. Príchod reálnej AI s vedomím sa bude rovnať stretnutiu s mimozemskou civilizáciou. Straty zamestnaní a úbytok pracovných pozícií sa vykompenzujú prechodom do “abstraktna”. Našťastie sa zdá, že tento prechod väčšina populácia zvládne. Napokon ľudia, ktorí dnes “okupujú” korporáty a celé dni sa venujú powerpointovým prezentáciám, sú tí istí, ktorí ešte pred pár desaťročiami ručne zbierali kamene, kým voly ťahali pluh. Takže v tomto obavy nemám. Skôr ak mať obavy, tak potom z toho ako naložia s voľným časom a nadbytkom energie.
Najväčšou výzvou osobnou aj spoločenskou je, aby sa tieto zmeny udiali s čo najmenším utrpením. Utrpenie bude, ale je istou našou povinnosťou ho minimalizovať. Pre prorokov a pochodujúcich novej éry – prosím, netreba strácať empatiu k ľuďom kulturálne žijúcim v starej epoche, netreba ich obetovať pre nové krajšie zajtrajšky. Napokon sú to živé bytosti. Pochopte ich, majte s nimi zľutovanie. Učte ich, vzdelávajte. Proces premeny trvá a tí čo nie sú prví, nie sú zbytoční a nepodstatní. Doprajte im slobodu aj za cenu omylu. Lebo neomylnosť je špás tak drahý, že si ho nemôžeme dovoliť.
